História

Naša dedina sa volá Medveďov - Medve. Obec leží pri rieke Dunaj. Etimologický názov pravdepodobne pochádza z maďarskej obmeny slovenského slova medveď. Historici síce pokladajú za nemôžné, že by v miestach dnešného Medveďova žili medveďe. Základom vzniku pomenovania obce však mohlo byť aj osobné meno. Ani dátum vzniku obce nie je istý, predpokladá sa, že vznikla v 10. - 12. storočí, ale strážna usadlosť pri brode mohla jestvovať oveľa skôr. S názvom obce sa stretávame po prvý raz v listine z roku 1252, kde sa Villa Medwe spomína ako majetok bratislavského hradu. Súdobé listiny sa zmieňujú dokonca o dvoch obciach s názvom Medveďov, o Veľkom a Malom Medveďove.

Malý Medveďov sa okrem toho ešte spomína aj ako Kenderesmedve. Minulosť obce je nerozlučne spätá s Dunajom. Poniže obce v miestach dnešného mosta sa nachádzal tzv. Jelení brod, kde pri nízkom stave vody prechádzajú štátne hranice stáda jeleňov a srncov. Ešte nižšie sa nachádzal ostrov Cholera, kde boli až do 19. storočia internovaní chorí v časoch epidémie cholery. Včase tureckého vpádu bola obec ležiaca oproti Györu na ľavom brehu Dunaja úplne vyplienená a zničená.V tom čase zanikol aj katolický kostol, ktorý mohol patriť medzi kostoly postavené podľa nariadenia každých desať obcí postaví kostol, ktoré vydal ešte Štefan I.

O tomto prvom kostole v Medzičilizí sa aj Pázmányov súpis zmieňuje už ako o starom. Po vytlačení Turkov z Uhorska sa tu usídlujú nemeckí kolonisti, ktorí obec nazývajú Weisskirchen /Biely Kostol/. V roku 1634 patrí obec do Komárňanskej župy a jej zemepánmi sú Héderváryiovci a rábska kapitula. Obec bola dlho bez kostola, veriaci postavili nový klasicistický kostol znova až v roku 1800, ten však v roku 1855 vyhorel, obnovený bol v roku 1860. V minulom storočí tu premávala parná kompa, dnes v miestach brodu stojí most. Prekročením tohoto mosta 5. novembra 1938 začali maďarské vojská obsadzovať v zmysle Viedenskej arbitráže Žitný Ostrov.

Údaje o dedine v roku 1848 uvádzajú, že Medveďov je maďarksá obec v Rábskej župe, v ktorej žijú katolíci. Obec má mnoho mlynov na Dunaji a zemepánom je rodina Viczayovcov. Podľa posledných údajov z roku 2001 bola rozloha obce 1046 hekltárov a v 222 domoch bývalo 590 obyvateľov. Erb obce Medveďov bol schválený s obecným zastupiteľstvom v roku 1997. Podkladom návrhu bola obecná pečať, pochádzajúca z druhej polovice 19. storočia.

Na pečati s kruhopisom MEDVE HELYSÉG PECSÉTJE /Pečať obce Medveďov/ je vyobrazený lev v skoku, držiaci v pravej labe šabľu. Vyfarbenie erbu obce je nasledovné: v zelenom poli štítu je vyobrazený žltý /zlatý/ lev s červeným jazykom a pazúrmi a bielou /striebornou/ šabľou. Vyfarbenie návrhu bolo zvolené tak, aby zodpovedalo základnému pravidlu heraldiky pre používanie farieb a kovov. Neskorogotický štít autori zvolili pre jeho jednoduchosť a veľkú rozšírenosť v obecnej heraldike. Dejiny obce Medveďov sa neskladajú len z čísel, faktov a dátumov, ale aj z mýtov povestí a legiend.